Predstavenie
Khon na rieke
Čo je khon, prečo sú masky dôležité, ako sa líši thajský klasický tanec od ľudového a ako na večernej plavbe zhliadnuť krátku ukážku bez toho, aby vám unikla podstata.
Rezervujte si miesto na rieke ↗Rýchla odpoveď
Khon je thajská masková tanečná dráma, ktorá sa hrá už od obdobia kráľovstva Ayutthaya a v roku 2018 ju UNESCO zapísalo ako nehmotné kultúrne dedičstvo. Tanečníci stvárňujú epizódy z Ramakienu, thajskej verzie Rámájany, bez slov: slová nesie rozprávač alebo zbor a príbeh nesú tanečníci vo svojich gestách. Na večernej plavbe uvidíte krátku ukážku vedľa thajského tanca, čo stačí na to, aby ste rozpoznali masky a pohyb a vedeli, či si neskôr chcete pozrieť celé predstavenie.
Tanečná dráma bez hovorených replík
Khon vznikol ako dvorské umenie. Tradične sa hral na kráľovskom dvore, muži v maskách ho predvádzali za sprievodu rozprávačov a piphatu, thajského súboru dychových a bicích nástrojov. Jeho účinkujúci nehovoria. Namiesto toho má khon vlastný jazyk pohybu, ktorý využíva trup, ruky, paže, nohy, chodidlá, krk a hlavu na sprostredkovanie významu, takže pokrútenie hlavou znamená odmietnutie jasnejšie, než by dokázalo slovo. Na palube sledujte ruky a chodidlá: tam sa odohráva herectvo.
Príbeh za každou scénou
Takmer každé predstavenie khonu čerpá epizódu z Ramakienu, jedného z thajských národných eposov a thajského podania indickej Rámájany. Ráma I. dohliadal v roku 1797 na jednu z jeho verzií a jeho syn Ráma II. prepracoval niektoré jej časti pre khon. Príbeh stavia Phru Rama, thajského Rámu, proti Thotsakanovi, desaťtvárnemu démonickému kráľovi Lanky, a Rámova II. verzia khonu rozširuje úlohu Hanumana, opičieho hrdinu. Na to, aby ste si užili ukážku, zápletku nepotrebujete, ale pomôže vedieť, kto nosí ktorú masku.
Ako čítať masky
Role v khone sa riadia dlhou tradíciou: hrdinovia, hrdinky, obri a opice. Obri a opice nosia masky, kým väčšina ľudských postáv nie, takže maskovaný tanečník na palube je zvyčajne jeden z démonov alebo jedna z Hanumanových opíc. Opice patria medzi najdôležitejšie úlohy a vyžadujú obratnosť; tréning khonu začína už v útlom veku, aby tanečníci opíc zvládli saltá, ktoré táto úloha môže vyžadovať. Démoni pri bráne ordináčnej sály chrámu Wat Arun pochádzajú z toho istého príbehu, takže na brehu môžete stretnúť jednu z týchto postáv.
Klasický a ľudový tanec
Thajský tanec sa delí na dve rodiny: klasický tanec, dvorná tradícia, a ľudový tanec z jednotlivých regiónov. Khon je najštylizovanejšia klasická forma. Lakhon, jeho klasický bratranec, čerpá zo širšieho spektra príbehov a jeho tanečníci, zvyčajne ženy, tancujú ako skupina, nie ako jednotlivé postavy. Ľudový tanec zahŕňa regionálne tance, kruhový tanec zvaný ram wong a ram muay, ktorý predchádza zápasu Muay Thai. Na plavbe sú tanečné čísla zvyčajne vyberané tak, aby si ich užili aj diváci bez akýchkoľvek predchádzajúcich znalostí.
Staré umenie, dlhá história
Návštevníci píšu o khone už celé stáročia. V roku 1687 francúzsky diplomat Simon de la Loubère opísal maskovaný tanec so zbraňami v Ayutthayi, ktorý mu pripadal skôr ako boj než tanec, a zaznamenal vysoké, špicaté pozlátené pokrývky hlavy tanečníkov. Khon kedysi tancovali výlučne muži; dnes ho tancujú aj ženy, vrátane rolí opíc a démonov. V roku 2018 UNESCO zapísalo khon na Reprezentatívny zoznam živých tradícií.
Ako získať maximum z krátkej ukážky
Odložte vidličku, keď sa objavia masky, pretože ukážka sa rýchlo skončí. Sledujte kontrast medzi majestátnymi ľudskými rolami a pružným, zhrbeným pohybom opíc. Všimnite si, že na javisku nikto nehovorí; slová prichádzajú z hudby alebo od rozprávača. Ak vám tých pár minút nestačí, vyhľadajte celé predstavenie khonu iný večer; divadelná scéna ukáže rozmery, aké paluba nedokáže.
Zdroje